O živote a včerajšej konštelácii.
Ďakujem klientovi i sebe za dôveru a otvorenosť voči tejto skúsenosti.
- Jasnosť nie je jednoduchosť. Jasnosť je stretnutie s pravdou a to je ťažké prijať pravdu. Preto sa zdá, že „všetko je komplikované“.
- My nehľadáme nový domov, my hľadáme stratený raj – stav duše, ktorý sme stratili v traumatických zážitkoch minulosti spolu s časťou seba…
- Ľudia stavajú domy-pevnosti v snahe sa skryť pred minulosťou. Minulosť však žije na dne našej duše. Ľudia sa teda zamykajú v pevnosti s minulosťou. A nikoho dovnútra nepúšťajú – je nebezpečné oslobodením.
- Ľudia si hľadajú lásku s ostatnými, aby neboli sami. Byť sám sebou znamená sa stretávať sám so sebou. A to môže byť neznesiteľné, pretože ja je všetko, čo som si zažil(a). A tam, v mojom príbehu a identite, je veľa bolesti, ale aj veľa sily.
- “A toto je moja sila? – podceňujú sami seba ľudí, ktorí utiekli pred násilím. – Nejako je malá, krehká a vratká. Radšej by som ju nechal v tej strašnej minulosť a ja sám sa budem široko usmievať a priťahovať ostatných s ich silou… “ (rýchly pohľad na matku v konštelácií)
- Toto je môj život. A môžem ho prijať, alebo môžem vymýšľať mnohé ďalšie svety s liečivými kryštálmi, spievajúcimi miskami, súhvezdiami raka a samozrejme so silnými mužmi a ich pevnosťami… A žiť v nich a utiecť pred pravdou.
- A pravdou je to, že ja som iba ja so svojím príbehom obete a svojou súčasnosťou. A teraz si vyberám sama seba, pozerať sa na seba, žiť pre seba. Slzy oslobodenia roztopia posledné ilúzie zo srdca (do konca konštelácie – 1 minúta)
- To je na dnes všetko. Idem, kamkoľvek sa moje oči pozrú, do svojho vlastného života, v ktorom už nie som obeťou. A toto je moja tvrdá pravda. Naučím sa s ňou žiť.
Prečítať viac o konšteláciách traumy a prihlásiť sa môžete tu
